Pod pojem ľudová výroba alebo ľudové remeslá zaraďujeme v etnografii všetky ručné práce, zhotovovanie úžitkových predmetu prevažné s miestnych surovín pre potrebu vlastnej rodiny i pre blízke okolie (napr. spracúvanie textilných vlákien, slamy, lyka, šitie súčasti odevu, vyšívanie, paličkovanie čipiek, spracúvanie dreva, kovov, koze a pod). Remeslá sa často organizovali v cechoch a výrobných spoločenstvách ( kováčstvo, hrnčiarstvo a džbánkarstvo, sklárstvo, garbiarstvo, kožušníctvo, kolárstvo, tesárstvo, tkáčstvo a mnohé iné). Dnes podobná tradícia pokračuje cez remeselnícke firmy alebo remeselníkov združených pod jednou značkou, ako je napríklad Remeslo Strojár alebo Remeslo Stav.

Tradičné remeslá na Slovensku

Na Slovensku boli oddávna rozšírené remeslá zaoberajúce sa spracovaním ľahko dostupného materiálu – dreva (dlabanie, debnárstvo, štiepanie, tokárstvo alebo rezbárstvo), hliny (hrnčiarstvo), skla (sklárstvo, maľba na skle), kovu (drotárstvo, šperkárstvo, kováčstvo), kože (kožušníci, remeniari), tkanín a prírodných pletív. Drevené výrobky sú najpočetnejšie z dôvodu najlepšej dostupnosti materiálu. Drevo sa používalo na výrobu náradia a na stavbu, na tvorbu ozdobných predmetov alebo hudobných nástrojov. Medzi najtradičnejšie remeslá patrí spracovanie dreva na stavbu. Je to remeslo, ktoré zažíva návrat v podobe drevených stavieb, montovaných domov a celkovej orientácie na prírodné stavebné materiály. Použitím tradičných postupov, tradičných materiálov a náradia sa dosahuje vysoká kvalita stavieb, ekologický charakter domu a energetická úspora.

Sofistikované remeslo

Spracovanie kovov si vyžadovalo špecifickejší prístup a špecifickejšie náradia, preto bolo menej rozšírené v porovnaní so spracovaním dreva. Na dedinách býval často len jeden kováč, alebo dokonca jeden kováč na viacero dedín. K remeslám zameraným na spracovanie kovov okrem kováčstva patrí aj šperkárstvo, ktoré sa aj dnes stáva čoraz populárnejším. Dedinské kováčske dielne nahradilo strojové spracovanie kovov, ale jemné spracovanie potrebné pri šperkárstve, zostalo v šikovných rukách remeselníkov do dnes.

Hrnčiarstvo tiež patrí medzi veľmi významné remeslá z minulosti a vyhľadávané aj v súčasnosti. Ide o jedno z najstarších špecializovaných remesiel, pričom sa hlina v oblastiach, kde je v hojnom zastúpení, nepoužívala len na výrobu úžitkových predmetov, ale primárne na výrobu stavebného materiálu, ale dokonca aj stavbu domov. Domy z nabíjanej hliny alebo nepálených tehál sú už zriedkavé, no ekologickí nadšenci sa k týmto postupom s radosťou vracajú z dôvodu výborných izolačných vlastností a environmentálnej neutrality stavebného materiálu. Hrnčiarstvo sa postupom času stalo skôr umeleckou disciplínou ako remeslom, ale aj dnes je často vidieť hrnčiarov používajúcich tradičné postupy na tvarovanie a pečenie hliny.

Tradičné remeselnícke spracovanie skla, podobne ako hliny, ustúpilo pred industrializáciou a strojovou veľkovýrobou. V súčasnosti sú snahy o návrat k tradičnému spracovaniu skla, ktoré však komplikuje náročnosť postupov a nevyhnutnosť špeciálneho vybavenia.

FOTO: daseaford, MIMOHE / dollar photo club

Remeslo má z hľadiska definície pojmu nie celkom jednoznačnú interpretáciu. Častejšie sa pod ním chápe tvorba tovaru alebo malovýroba založená na kvalifikovanej, najčastejšie manuálnej práci výrobcu – remeselníka (majstra). V širšom slova zmysle sa pod remeslom chápu aj nehmotné výrobky, teda služby poskytnuté kvalifikovanou osobou. Remeslá na Slovensku predstavujú hlavne prvú skupinu z definície, čo predstavuje výrobu rôznorodého tovaru  a náradia za určitú finančnú alebo inú kompenzáciu. Remeselníci sa tradične združovali do cechov a ich pôsobiskom boli prevažne mestá, v menšej miere dediny. Aby sa niekto stal remeselníkom a bol prijatý do cechu, musel si prejsť ťažkou a neraz aj dlhou cestou od učňa cez tovariša až po vytvorenie majstrovského diela a získanie titulu samostatného remeselníka v rámci cechu. Cechy predstavovali vážené organizácie, ktoré výrazne prispievali rozvoju miest. Remeselníci na Slovensku sa často v rámci cechu združovali okolo jedného svätca, a preto aj ich pôvodné názvy boli odvodené od konkrétneho patróna. Krajčíri si tak napríklad uctievali sv. Žofiu, obuvníci Pannu Máriu a kožušníci sv. Katarínu.

Vytláčanie tradície

Ľudové remeslá na Slovensku zahŕňali tradične spracovanie najdostupnejších materiálov – dreva, kameňa, hliny, kovu, prútia. V dnešnej dobe tradičné remeslá stratili svoj prakticky význam pre rozvoj spoločnosti a boli vytlačené priemyselným rozvojom či automatizáciou. To však neznižuje ich historický a umelecký význam, ako aj význam z hľadiska kultúrneho dedičstva. Niektoré vymierajúce remeslá si dnes ťažko hľadajú mladých učňov, keďže vzniknuté výrobky nedokážu zabezpečiť existenciu remeselníka na úrovni napríklad „remesiel“ z oblasti služieb, čo následne spôsobuje zameranie mladej populácie práve do tejto sféry. Tradičné remeslá sa dnes praktizujú v rámci voľného času a populárne sú hlavne „drobnejšie“ výrobky ako napríklad šperky, výzdoby, kraslice, vianočné ozdoby a podobné.

Delenie remesiel v súčasnosti

Rozdelenie remesiel v súčasnej dobe sa značne odlišuje od tradičného delenia. Dôležitým je výber kritéria, lebo z dôvodu komplexných vzťahov nie je možné jednotné rozdelenie. Súčasná legislatíva pozná niekoľko druhov remesiel. Prvým typom sú remeslá, na vykonávanie ktorých je potrebné získať príslušné oficiálne vzdelanie. Do druhej skupiny patria tzv. viazané remeslá, tj. také, u ktorých je podmienkou na vykonávanie odborná spôsobilosť získaná inak ako vzdelaním. Tretie sú voľné remeslá a na ich vykonávanie nie je potrebné príslušné vzdelanie, ale vyžaduje sa registrácia činnosti. Osobitnou kategóriou je domáca výroba, ktorá primárne slúži na vlastné potreby alebo predaj prebytkov. Zahrnuté sú tu prevažne koníčky bez potreby výrazného pracovného výkonu, ktoré negenerujú výrazný zisk.

Iné delenie remesiel sa vzťahuje na miesto ich výkonu, ktoré môže byť stabilné (čo je najčastejší prípad súčasných remeselníkov) alebo vandrovné, aké bolo častejšie v minulosti. Remeslá sa delia ale napríklad aj podľa verejnej dostupnosti na verejné, dozorované a ilegálne. Zaujímavé je delenie podľa sortimentu, a to na nástroje a náradie, hudobné nástroje, zbrane, potraviny, stroje a mechanizmy, ošatenie a doplnky, nábytok a dekoratívne predmety, knihy, mince a ceniny. Uvedené sú len niektoré druhy deľby remesiel a pre úplný a komplexný prehľad je nevyhnutné aj kontextuálne zaradenie historických alebo geografických faktorov.

FOTO: Andrew Blue / Dollar photo club